Môj život
bol len donedávna úplne obyčajným životom mladej Slovenky študujúcej v Prahe.
Trochu štúdia,trochu zábavy,veď to poznáte. Pred pár dňami sa však radikálne
zmenil. Dostala som miesto letušky v jednej z najznámejších leteckých
spoločností sídliacich v Spojených Arabských Emirátoch a tak sa zo mňa stala
mladá Slovenka pracujúca v Dubaji. Na tomto blogu sa
dočítate o mojich nových zážitkoch z krajín celého sveta ako aj z prostredia
samotného Dubaja. Rada by som ho venovala najmä svojej rodine, priateľom, budúcim letuškám a letušiakom, a koniec koncov všetkým,
ktorých moje písanie zaujme:)
Mnoho
ľudí sa ma dnes pýta, či bolo povolanie letušky mojim detským snom. Nebolo.
Prečo som sa teda rozhodla byť jednou z nich? Túto myšlienku mi v skutočnosti vnukol môj bratranec, ktorý mi povedal, že má
mnoho kamarátok letušiek, ktoré si tú prácu nevedia vynachváliť. Po nociach strávených surfovaním po internete a
vyhľadávaním si rôznych pre a proti tohto povolania som sa nakoniec rozhodla
skúsiť svoje šťastie a prihlásiť sa na Open Days v Prahe. Presne si pamätám na
svoj prvý pocit, keď som vstúpila do toho krásneho hotela, kde sa konal casting.
Cítila som sa ako na konkurze na Miss. Koncentrácia krásnych dievčat na meter
štvorcový bola obrovská a moja nervozita o to väčšia. Po zhliadnutí úvodných
videí o Dubaji a leteckej spoločnosti ako takej nás vyzvali na krátke osobné
pohovory. Tie trvajú len pár minút no sú veľmi dôležité, pretože ide o prvý
dojem, ktorý zanecháte. Preto nezabudnite na úsmev,ale hlavne buďte sami sebou!
Týmto to však ani zďaleka nekončí. Tí, ktorí uspeli postúpili do druhého kola,
ktorý volajú Assessment Day. Počas tohto dňa sme absolvovali test z angličtiny
a dávali nám rôzne tímové úlohy. Po každej časti odišlo vždy niekoľko ľudí
domov, až kým nás nezostalo na konci dňa len zopár. Na ďalší deň som mala svoje
Final Interview. Trvalo približne 40 minút, počas ktorých mi recruitorky kládli
rôzne otázky ohľadom mojich prechádzajúcich pracovných skúseností. Moje nervy
boli pred samotným interview totálne "v kýbli" a preto odporúčam mať
v ten deň niekoho na telefóne, kto vás predtým ukľudní (ďakujem mami!). Po
tomto všetkom nasledovalo snáď najdlhších 6 týždňov v mojom živote, až kým som
jedného dňa neuvidela na displeji svojho telefónu dubajskú predovoľbu. Golden
Call (ako to veľmi príznačne volajú) bol tu a ja som sa do 40 dní mala
pripraviť na odchod,ale o tom už inokedy:)
Vaša letuška
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára