Práca
letušky má (samozrejme ako každá iná práca na svete) svoje výhody aj nevýhody.
Na jednej strane, odkedy som v júni nastúpila, spoznala som mnoho skvelých
ľudí, precestovala som kus sveta a o tých miliónoch zážitkov ani nehovorím. Mnohí
ľudia však nevidia tu temnejšiu stránku tohto povolania. Neustále balenie a
vybaľovanie sa, tisíce kilometrov, ktoré vás delia od vaších najbližších vo
chvíľach kedy by ste boli najradšej s nimi a šialený spánkový režim sú veci,
ktoré nám letuškám občas znepríjemňujú život. No a práve na Nový Rok som
pocítila, aký dôležitý je dobrý spánok.
Po
peknom výlete sme sa my, čo sme ešte mali kúsok energie, vybrali na večeru. V
Južnej Afrike majú ževraj jedny z najlepších steakov na svete a tak jeden hneď
aj poputoval do môjho brucha. V hoteli som si napokon po takmer 30 hodinách bez
spánku konečne na 2 hodiny pospala a krátko pred polnocou som zišla do
hotelového baru za svojou posádkou a kamarátkou, ktorá prišla večerným letom. O
dvanástej sme si pripili, popriali si úspešný rok 2014 a ja som sa pobrala
naspäť na izbu, kde som okamžite zaspala.
O týždeň
neskôr ma čakal let do Petrohradu. Zatiaľ čo v Afrike sa teploty pohybovali
okolo 30° Celzia, v Rusku bolo asi o 40 stupňov menej. O
ruských letoch som už počula kade čo, takže som ani nebola prekvapená, keď si
každý pasažier pýtal dvojité či trojité vodky, 2 rajčinové džúsy a k tomu ešte
jedno červené víno. Keď sme pristávali, takmer všetok alkohol bol preč.
Do
Petrohradu sme pristáli asi okolo 17tej, takže jediné na čo sme mali čas bola
večera. Kedže sme mali hotel v centre, bolo jednoduché nájsť nejakú typickú
ruskú reštauráciu. Ich kuchyňa je dosť podobná tej našej, čo som bola veľmi
rada. Všetci sme si dali výborný boršč a ja som pokračovala pirohami s údeným
mäsom, zemiakmi a kapustou. V strede reštaurácie vystupovali každú hodinu ruské
tanečnice. Úplne ako v Mrázikovi!
Ďalšie
ráno som sa na raňajkách stretla s
jednou letuškou, ktorá sa rozhodla ísť so mnou do mesta. Prvou zastávkou bol
asi najslávnejší Chrám Vzkriesenia Krista, inak nazývaný aj Chrámom Spásy na
krvi, ktorý bol údajne postavený na mieste, kde revolucionári zavraždili cára
Alexandra II. Bohužiaľ bolo vtedy moc skoro a tak nás do vnútra nepustili.
Pokračovali sme teda ďalej. Čím ďalej tým viac mi omŕzali všetky časti mojho
tela a napokon som si ich len ani necítila. V tomto období tu slnko vychádza
veľmi neskoro, takže aj napriek tomu, že už bolo takmer 10 hodín dopoludnia sa
zdalo, ako keby bola hlboká noc. Nakopon sme sa dostali na Dvortsovayovo
námestie, kde je slávne múzeum umenia - Ermitáž, umiestnené v priestoroch
Zimného paláca. Múzem vzniklo vďaka milovníčke umenia Kataríne Veľkej a patrí
medzi najslávnejšie múzea na svete. Do otvorenia sme mali ešte pol hodinu a tak
sme sa rozhodli ísť zohriať ku šálke čaju do najbližšej kaviarne.
Lady in the garden (Monet) |
Vnútrajšok
múzea bol ešte krajší ako jeho zovňajšok. Prekrásne lustre len dopĺňali
nádherné obrazy od Picassa, Van Gogha, Leonarda da Vinciho, Moneta, Rembrandta
a ďalších. Okrem slávnych obrazov tu nájdete aj obrovskú zbierku orientálneho a
prehistorického umenia, či ukážku zariadenia luxusných palácov, v ktorých bývala
ruská šľachta. Jednoducho nádhera. Dokonca sa mi toto páčilo viac než Louvre,
ktorý nemá tak pekný interiér a je vždy preplnený ľuďmi.
Môj
druhý polrok v tejto práci sa teda začal návštevou najkrajšieho mesta na svete.
Uvidíme, či sa mu niečo dokáže vyrovnať. Dasvidania nabudúce!
Vaša
letuška
Chrám Vzkriesenia Krista |
Zimný palác ráno |
...cez deň |
Zariadenie ruskej šlachty |
Picassove obrazy |