Letuška v Dubaji: Rodina a Vianoce v Dubaji

Nie, na svoj blog som samozrejme nezanevrela a tak sa po veeeľmi dlhom čase opäť ozývam z Dubaja, živá a zdravá.

Posledné dni moje mailové schránky zaplnili správy od kamarátov, pýtajúcich sa čo sa so mnou stalo, prečo som prestala písať príspevky. Aj keď je to asi otrepaná výhovorka, ale skutočne som nemala čas. Koncom novembra som mala prvýkrat, odvtedy ako som začala pracovať, dovolenku, a tak som nestrácala ani minútu a hneď po lete do Perthu (kde som strávila skvelý deň bicyklovaním a kúpaním sa na prekrásnej pláži) som nasadla na prvé lietadlo do Paríža. Dovolenku som mala celých 10 dní, takže aby to bolo spravodlivé, rozhodla som sa polovicu času stráviť s priateľom, ktorý momentálne študuje v meste Rennes vo Francúzsku, a polovicu doma v Žiline. Po ceste z Paríža na Slovensko som sa na skok zastavila v Prahe, vybaviť si nejaké veci v škole, ktorú si diaľkovo dokončievam a skontrolovať, či náš psík poslúcha priateľovho brata. Tých pár dní doma mi ubehlo ako voda a už bolo na čase vrátiť sa do púšte. Tentokrát som si však na cestu pribalila svoju sestru, maminu a tetu. Ako naschvál som mala toto obdobie samé layovery, o to však bolo krajšie vracať sa naspäť z letu a nájsť doma sestru, ktorá mi vždy niečo navarila:)

Pán kaligraf v hoteli Wafi

Hneď druhý deň po príchode sme si spravili úvodnú prehliadku, ktorú musí každý turista v Dubaji absolvovať - výlet do Dubai Mallu, k spievajúcej fontáne a Burj Khalife. Ďalší deň som mala let do Paríža, no baby neváhali a zašli si kúpiť nejaké to bling bling na trh so zlatom. A veruže nešetrili..

Po mojom návrate sme sa vybrali do Wafi - hotela v tvare pyramídy, pod ktorým je tak trochu zašitý, tradičný arabský trh. Bohatí Arabi si sem chodia kupovať drahé abáje či perzské koberce. Mamina s tetou si chceli kúpiť také tie tradičné šatky so všelijakými vzormi a toto je podľa mňa jedno z najlepších miest v Dubaji, kde sa dajú zohnať. Okrem maličkých obchodíkov tu má aj akúsi kanceláriu jeden kaligraf, na ktorého som celkom náhodou natrafila, keď som tu bola prvýkrát s kamoškami. Mimoriadne charizmatický pán, ktorý je nielen jediný svojho druhu v Emirátoch, ale je aj jedným z najuznávanejších kaligrafov v arabskom svete. Po tom ako nám poukazoval svoje najlepšie výtvory sme mu každá napísala svoje meno, povedala niečo o sebe a on nám na základe toho každej vytvoril vlastné, po arabsky napísané, logo. Super suvenír si myslím.

Nasimi beach

Ďalší deň bol určený na oddych na pláži. Ráno sme vyzdvihli moje dve kamarátky a vybrali sme sa na palmový ostrov k hotelu Atlantis na Nasimi beach. Je tu niečo ako plážový klub, kde si môžete objednať jedlo a pitie až k lehátku, navyše s krásnym výhľadom či už na Atlantis zozadu alebo na mrakodrapy pred vami. Dokonca niekde medzi druhým mojitom a shishou sme zažili aj leteckú show. Fakt super deň!

Po krásnych fotkách a mojom ospevovaní výletu do Abu Dhabí si moja rodinka nechcela nechať ujsť krásnu mešitu a hotel so zlatou kávou, takže hor sa do hlavného mesta - Vol. 2. Ja by som tu mešitu mohla vidieť aj každý týždeň, taká je krásna..

Posledný deň sme si spravili výlet do púšte. Poobede nás vyzdvihol chlapík na terénnej Toyote a odviezol nás kúsok za Dubaj. Po pol hodine vozenia sa po pieskových dunách, keď sme už vytriasli snáď aj minulotýždňový obed, sme zaparkovali pred akousi "oázou" kde sme si dali večeru, a kým sa všetci pozerali na brušnú tanečnicu, ja so sestrou sme si bafkali shishu.

V deň odletu mi veru nebolo do smiechu a ani pár dní po ňom. Za tých pár dní som si opäť zvykla mať rodinu nablízku, a tak sa mi s nimi lúčilo veľmi ťažko.

Cesta púšťou

Týždeň na to mi však prišla druhá návšteva, môj priateľ. Na Vianoce som bohužiaľ nedostala voľno, aby som mohla pricestovať na Slovensko, takže sa on rozhodol prísť za mnou. Tento rok sme boli prvýkrát sami dvaja na uvarenie vianočnej večere. Potraviny ako kyslú kapustu, klobásy či sušené huby priateľ importoval z Prahy a ostatné veci sme sa rozhodli zohnať tu. Jediným problémom snáď bola len sieťka na zemiaky, ktorú sme však nahradili mriežkou na gril. S menšou pomocou babky, maminy a sestry na skype sme nakoniec večeru zvládli a chutila teda na jednotku!

Vianočná výzdoba v hoteli Wafi

Na Prvý sviatok Vianočný som mala svoj Graduation Day. To je deň, kedy nám oficiálne končí skúšobná lehota, stretneme sa s manažérmi a poobede je oficiálna ceremónia, na ktorú sa môže prísť pozrieť vaša rodina či priatelia. Vo všeobecnosti by to bol celkom nudný deň až na večer, kedy sa konala dlho očakávaná párty na lodi. Celá skupina 40 nováčikov z júna 2013 sme sa rozhodli osláviť graduation a zároveň aj Vianoce vo veľkom štýle, a tak sme si prenajali na jeden večer jachtu. Loď sme vyfasovali s kapitánom a "boat crew", ktorí nám celý večer miešali drinky. Každý si priniesol nejaký alkohol zo zahraničia, takže nám vznikol celkom pestrý bar. Večer už bola dosť zima, no ani to nám nezabránilo, aby sme takmer všetci, posilnení nejakým tým miešaným nápojom, neposkákali do mora. Bez plaviek, normálne v oblečení. Ešte teraz mám zimomriavky, keď si na to spomeniem. Problém nastal, keď bol čas ísť domov a ja som si nemala dať čo na seba, pretože som mala všetko mokré. Neostávalo mi teda nič iné len ísť cez celý Dubaj domov len v uteráku. Chlapík na recepcii sa na mňa len nechápavo pozrel, keď som vstúpila do našej budovy ako keby som práve vyšla zo sprchy.Tak som len sklonila hlavu dole a prešla som krokom rýchlejším než vlaky TGV s vetou: "Don't ask." Očividne mal zábavu, keďže ten chichot som počula až ku výťahom. Zakončenie skúšobnej lehoty ako sa patrí teda!

Graduation/vianočná párty

Moje druhé lúčenie v decembri bolo snáď ešte ťažšie ako to prvé. Jediné čo ma teší je, že odteraz si konečne môžem meniť lety a vycestovať aj počas dní voľna, nielen keď mám dovolenku, takže sa už s mojimi blízkymi uvidím častejšie. Ďalšia dovolenka ma čaká koncom januára, kedy si však budem plniť školské povinnosti. Už teraz sa neviem dočkať na našu kaviareň a svojich kamarátov v Prahe a Žiline!

Vaša letuška