Letuška v Dubaji: Abu Dhabí

Leto na Blízkom Východe už oficiálne skončilo a začiatok jesene priniesol so sebou príjemné ochladenie. Namiesto pekelných 50° Celzia je každý deň v priemere okolo 30°, čo znamená, že sa dá konečne chodiť po vonku bez toho, aby ste umierali od horka po 10 minútach. Výlet do hlavného mesta SAE sme s dvomi kamoškami plánovali už veľmi dlho, no nikdy sme nemali všetky 3 spolu voľno a fakt, že si ešte nemôžme meniť lety nám to tým viac skomplikoval. Preto keď sme videli, že máme začiatkom novembra všetky tie isté dni voľna, začali sme kuť plány.

Do Abu Dhabí trvá cesta takmer 2 hodiny. Môžte ísť buď autom alebo autobusom, čo vás bude stáť podstatne menej. My sme si vybrali tú druhú lacnejšiu možnosť. Autobus bol pohodlný, s kompletným servisom a navyše rozdelený na ženskú a mužskú časť. Po príchode sme si to rovno namierili do Sheikh Zayed mešity - najväčšej mešity v Emirátoch a 8. najväčšej na svete. Pohľad na ňu z diaľky bol skutočne prekrásny a zblízka ešte krajší. Celá vyzerala akoby bola postavená z marcipánu. Z každej strany bola strážená ochrankármi, ktorí dávali pozor na to, aby sa turisti náhodou neobjímali na fotkách. Ženy pustia do vnútra len kompletne zahalené, takže sme každá pred vchodom vyfasovali čiernu abáju. Ako som tak deň strávila ako abájačka, musím priznať, že to má svoje výhody. Nemusíte každý deň rozmýšľať nad tým, čo na seba, či byť týždeň na diéte kvôli tým krásnym šatám, ktoré však nemali vo vašej veľkosti.

Vo vnútri bola mešita snáď ešte krajšia ako zvonku. Obrovské množstvo stĺpov lemovaných buď zlatom alebo rôznymi ornamentami vytvárali atmosféru rozprávok Tisíc a jednej noci. Naše foťáky toto miesto úplne zbožňovali a tak sa fotky robili samé od seba.

Ak sa niekto vyberie na tento výlet s partnerom, odporúčam nasadiť ho do taxíku a poslať do Ferrari Worldu. Kým sa vaša polovička pohrá s autíčkami, vy môžte zatiaľ naštíviť hotel s menom Emirates Grand Palace. Keď mi baby povedali, že chcú ísť sem, spýtala som sa ich, či nemajú tých hotelov po celom svete dosť. Keď sme však pred jeho vchodom vystúpili z taxíku, ukázalo sa, že to nie je len tak nejaký hotel. Nevedela som sa rozhodnúť či sa mi viac páči okolie s krásnou fontánou a súkromnou cestou pre samotného Sheikha, či nablyšťaný interiér, pozlátený od podlahy až k stropu. Zlato tu je vážne úplne všade. Steny zo zlata, sedačky zo zlata, bankomat na zlato, a čo už je vážne moc, v kaviarni vám prinesú kapučíno posypané taktiež 24-karátovým zlatom. Samozrejme kávu so zlatom sme si nechceli nechať ujsť a tak sme si každá jednu objednali. Obvykle mám šálku môjho životabudiča vypitú tak za 10 minút, no teraz sme sa pol hodinu báli si čo i len odpiť. Nechutila nijak zvláštne, ale ten pocit, že máte v žalúdku zlato je celkom príjemný:)

Keď sme sa chceli pomaly pobrať naspäť na autobusovú stanicu, bolo už celkom neskoro. Zvyknuté na to, že v Dubaji máme taxíky na každom rohu, sme si mysleli, že bude stačiť zdvihnúť ruku a nejaký nám už zastaví. Omyl. Prvých 15 minút neprešlo žiadne auto, po pol hodine prešli asi 2 taxíky, obidva obsadené, a po 45 minútach sme konečne jeden zohnali. Unavené z celého dňa sme prišli naspäť do Dubaja, kde nás doma u kamošky čakala chutná večera, ktorú nám pripravila jej spolubývajúca. Zlato a lasagne v bruchu, tomu teda hovorím vydarený deň.

Vaša letuška