Prekliaty október

Trochu tématiky, keď už boli tie dušičky.

Koncom októbra ma čakali len samé pekné európske lety. Teda aspoň sa to zdalo, že budú pekné. Vo všeobecnosti je totiž Európa u letušiek veľmi obľúbená. Zdvorilí pasažieri, pekné destinácie, vzdialené zhruba 6-7 hodín. Na môj multisektor Larnaca-Malta-Tripoli som sa teda tešila. Na Malte bolo krásne, posádka bola super, všetko prebiehalo hladko, až kým sme neprišli na palubu. Let do Líbye bol tranzitný, čo znamená, že polovička pasažierov už je na palube, polovička nastúpi, posádka z predošlého letu vystúpi a nová posádka "preberie" po nej lietadlo a letí naspäť do Dubaja. Tak si teda všetci vysmiaty z predošlého večera na Malte napochodujeme do lietadla, keď tu zrazu vidím, že niečo nie je v poriadku. Prídem do zadnej časti a vidím jednu letušku so slzami na krajíčku a nervami v koncoch. Vraví, že to bol asi najhorší let v jej živote. Takmer 100% pasažierov boli veľkí chlapi, z ktorých sa asi 99% strašne opilo. Jeden z nich začal byť agresívny, začal biť svojich spolucestujúcich päsťami do hlavy, potom začal zvracať a močiť kade tade a nakoniec pohrýzol jednu letušku do ruky. Našťastie na letoch do Líbye máme vždy 2 sekuriťákov, ktorí sa nakoniec o neho postarali. Keď som toto počúvala, zdalo sa mi to ako zlý sen. Niektorí ľudia sú horší ako divá zver! Navyše tento "človek" sedel v mojej oblasti, ktorú som mala mať na starosti. No super! Keď som sa chcela pozrieť ako vyzerá, bol celý zakrytý dekami so spútanými rukami a dvomi obrovskými chlapmi, ktorí naňho dávali nonstop pozor. Na konci letu sa ale zobudil a začal sa ospravedlňovať, že on to tak nemyslel. Trochu neskoro, ty tajtrlík!

Posledný deň v októbri som si zaletela do Kodane. Keď som spomenula kamarátom, že mám tento let, tí, ktorí ho absolvovali začali prevracať očami. A na ceste naspäť do Dubaja som aj pochopila prečo. Tí severania pijú ako dúhy! Hneď po prvom kole servisu s nápojmi nám ostalo len zopár pív a asi 5 fľašiek vína. Čo je horšie, dochádzali nám aj plastové poháriky, pretože každý si bral minimálne 3 drinky. K tomu všetkému to bolo po prvýkrát, kedy sme robili nový servis, takže nikto nevedel, kde čo dať, ako čo servírovať. Aby toho nebolo málo, dvakrát sme mali také turbulencie, že nám ťažké vozíky padali na zem. Druhá trvala celkom dlho a na tvárach pasažierov som videla, že sú celkom vydesení. Keď som sa postavila, že idem pokračovať v práci, jeden chlapík zrazu odpadol pár metrov predo mnou. V tej chvíli sa mi začali v hlave premietať všetky tie poučky, čo nás učili na tréningu. Nevedela som si na nič spomenúť a tak som sa rozhodla improvizovať. Pozrela som sa okolo, ale žiadna letuška nebola okolo mňa. Scéna ako vystrihnutá z akčného filmu. Preskočila som čo mi stálo v ceste a dala mu pár prebudzovacích faciek. Týpek bol však totálne vypnutý. Tak kričím, že potrebujem kyslík. Našťastie bol vzápätí pri mne môj kamoš (spolužiak z tréningu), ktorý mi ho pomohol prevaliť na bok. Vtedy začal chlapík slintať a zvracať. O pár minút neskôr sa objavila aj seniorka s doktorom, ktorí už prebrali velenie. Po krátkom vyšetrovaní nakoniec vysvitlo, že to bolo pravdepodobne zapríčinené kombináciou alkoholu (ako inak) a toho, že sa chlapík posral (pardon za výraz, ale nič adekvátnejšie ma nenapadá) z turbulencií. A ponaučenie? V lietadle sa opíjajte tak, aby ste mali čistú myseľ, keď sa bude náhodou evakuovať. Verte mi, štvornožky sa ťažko dostanete k východu.

Musím povedať, že takýto koniec mesiaca som si vážne nepredstavovala. Ale čo, asi aj toto patrí k mojej práci a koniec koncov, čo ťa nezabije, to ťa posilní (či ako sa to hovorí).

November začal na druhej strane oveľa lepšie. S kamarátkami sme sa vydali na dlho plánovaný výlet do susedného emirátu - Abu Dhabí a poviem vám, odmenila som sa teda statočne. O tom už ale v ďalšom článku, čoskoro...staneteneteatadle sa op, ktora zazitnte

Vaša letuška