Zdravotný výcvik

Posledné 2 týždne sa opäť niesli v znamení kníh a štúdia. Čo je však pozítivna vec, konečne som sa naučila zorganizovať si svoj čas tak, aby som sa stíhala dobre vyspať, nakúpiť si a sem-tam čo to navariť (aj keď to nieje žiadna sláva). Minulý týždeň mi skončil SEP tréning, ktorý sme "slávnostne" zakončili nácvikom núdzového pristávania na vode a evakuácie lietadla. Potom, ako nám trénerka nemilosrdne prikázala, aby sme skočili do vody, sme si v nej cvičili polohy, ktoré by nám mali pomôcť cítiť sa trochu teplejšie. Môj mozog bol však natoľko zaskočený studenou vodou, že všetko načo som sa zmohla myslieť, bola horúca čokoláda, ktorú som si dala hneď poobede.

Prvý víkend bez učenia sa na nejakú skúšku sme s babami oslávili večerou v thajskej reštaurácií v dubajskom prístave. V meste nebolo veľa ľudí, pretože bol akurát čas iftaru (prvé jedlo muslimov počas Ramadánu), takže sme si mohli všetky tie krásne jachty, mrakodrapy a samozrejme skvelé jedlo vychutnať naplno. Na druhý deň som sa vybrala do Ikei nakúpiť si nejaké veci do bytu a mojej izby, aby som si ju trochu zútulnila, takže to tu už konečne nevyzerá ako v nejakom hoteli.

Víkend však ubehol ako voda a v nedeľu bolo opäť načase vrátiť sa k výcviku. Tentokrát k tomu zdravotnému. Hneď na začiatku ma prekvapila naša trénerka, ktorá bola zo Slovenska, čo bola pre mňa skutočná výhoda, pretože mi preložila každé slovíčko, ktorému som nerozumela do slovenčiny. Mnohí ľudia, ktorí majú túto časť tréningu za sebou vravia, že je to tá najťažšia časť. Možno preto, lebo trvá len jeden týždeň a učivo je náročné, hlavne na odbornú terminológiu. Prvý deň sme sa učili techniku masáže srdca a ako zachrániť niekoho, kto sa dusí. Tieto veci som videla veľakrát vo filmoch, takže som rada, že som si ich konečne mohla osobne vyskúšať. Týždeň pokračoval učením sa ako správne ošetriť zlomeninu, popáleniny, krvácanie z nosa až sme postupne prešli k vážnejším prípadom ako je infarkt či mŕtvica. Posledný deň sme trénovali ako pomôcť pasažierom na vozíčku pohybovať sa v lietadle a napokon ako porodiť dieťa. Už len pri ukážke pôrodu na bábike sa niektorým chlapcom spravilo tak zle, že museli odísť z učebne. Napokon, keď sa vrátili vyhlásili, že až doteraz si neuvedomovali, aké ťažké musí byť ženou. No to teda, že je!

Samozrejme, že nás po tomto všetkom čakala skúška, ktorú (musím sa pochváliť) som spravila na 100%. Našli sa však aj takí, ktorí to nespravili na požadovaných 80% a tak ju budú musieť opakovať.

Po náročnom týždni nás čakal opäť zaslúžený oddych počas víkendu. Hneď vo štvrtok, sme si všetci dali, ako inak, spoločnú večeru v Dubai Malle, v reštaurácií vedľa slávneho akvária. V piatok sme sa s babami vybrali na výlet loďou okolo umelého palmového ostrova a napokon sme si užili spievajúcu fontánu pod Burj Khalifou-najvyššou budovou sveta.

Tak a krásny víkend je za mnou, a zajtra ma opäť čaká nový týždeň, počas ktorého sa naučím niečo o bezpečnosti na palube lietadla. Koncom týždňa ma čakajú dni o imidži a uniforme, ktorá je už mimochom zavesená v mojom šatníku.

Vaša letuška