nedeľa 1. septembra 2013

Vitajte na palube!


Tak a je to tu! Tréning úspešne absolvovaný, licencia získaná, uniforma vyžehlená, hor sa do nebies!
Po skončení výcviku som mala 3 dni voľna na to, aby som si poriadne oddýchla pred skúšobnými letmi. Skúšobné preto, pretože na prvých dvoch som nepracovala "naplno" ako letuška. Mojou úlohou bolo pozorovať posádku pri práci a zoznámiť sa s mojou novou kanceláriou - lietadlom. Keďže som kvalifikovaná lietať na Boeingu 777 a Airbuse 380, musela som samozrejme absolvovať skúšobné lety na každom z nich. Našťastie so mnou letel aj jeden letuško z mojej skupiny, takže sme zdieľali trému a nadšenie spolu.

Náš prvý let bol do Dhaky v Bangladéši. Posádka nás už na brífingu pred odletom pekne privítala a Purserka (čo je vedúca celej posádky) sa ponúkla, že nás prevedie celým lietadlom. Po nástupe do lietadla prišiel za nami kapitán, ktorý nás zobral pozrieť si lietadlo zvonku. "Tu máme motory, takto tankujeme, no a odtiaľto keď náhodou uvidíte unikať palivo, tak nám radšej zavolajte..." Usmial sa a pokračoval.
Na odlet a pristávanie sme sedeli v kokpite a pozorovali sme kapitána a kopilota ako mačkajú to nespočetné množstvo tlačítok a komunikujú s dispečermi v mnou nezrozumiteľným jazykom. Zaujímavé pre mňa bolo, že dokonca aj vo vzdušnej doprave dokáže vzniknúť "zápcha". Totiž keď sme sa vracali do Dubaja čakalo na povolenie k pristátiu už niekoľko lietadiel, a tak sme museli zhruba 15 minúť krúžiť nad letiskom, kým sme ho dostali aj my.
Čo sa týka samotného letu, s mojím kolegom-nováčikom sme nechceli ostať len pri pozorovaní, ale chceli sme si vyskúšať ako to bude vyzerať "naostro", a tak sme pomáhali s čím bolo treba - rozdať horúce uteráčiky, hračky pre deti, nápoje, jedlo, zaistiť kabínu a podobne. Znie to naozaj veľmi jednoducho, ale keď máte na palube viac než 360 pasažierov, poviem vám, je to fuška! O tomto lete som si už čo-to vopred zistila, takže som neočakávala, že to bude jednoduché. Totiž, 90% pasažierov na týchto letoch tvoria veľmi jednoduchí ľudia, ktorým dubajské spoločnosti zaplatia letenku, aby prišli do Dubaja a za veľmi nízku mzdu pracovali na stavbe Burj Khalify alebo iného mrakodrapu. Takmer vôbec neovládajú angličtinu, teda až na "sista, gimme coke" čo ich pravdepodobne naučil nejaký rodinný príslušník tesne pred odchodom na letisko. No a tak sa nám (verte či nie) stalo, že jeden pasažier vykonal svoju potrebu na sedadle, pretože nevedel, že máme v lietadle toalety. A aby toho nebolo málo, prišiel za jednou letuškou a tá z jeho posuniek usúdila, že chce, aby ho presadila na iné miesto. Pevne verím, že na túto príhodu z úplne prvého letu len tak ľahko nezabudnem!

Môj druhý skúšobný let tentokrát na Airbuse 380 bol do Mníchova. Dlho som sa na tento let tešila, pretože to bola príležitosť vidieť moju sesternicu, ktorá žije v Mníchove, a tiež sa nadýchať trošky čerstvého, európskeho vzduchu. Navyše ma prišiel z Prahy prekvapiť môj priateľ, takže som nemohla byť šťastnejšia.
Let bol narozdiel od toho predošlého omnoho kultivovanejší. Veľa času som strávila v prvej triede, kde mi dávali ochutnať snáď zo všetkého čo tam mali, od šalátov po dezerty. Po príchode ma už pred hotelom čakala sesternica s priateľom, a tak sme sa po rýchlej sprche vybrali do mesta. Prvá zastávka bola v BMW parku, kde boli vystavené všetky modely áut, ktoré BMW má. Tak už aspoň viem, aké auto si kúpim, keď raz budem veeeľmi bohatá:)
Pár minút odtiaľ bol štadión, kde sa v roku 1972 konala neslávna olympiáda. Pre lepší výhľad sme si zaplatili jazdu ruským kolom, ktoré bolo hneď vedľa futbalového ihriska. Ako každý dobrý turista, aj my sme si museli pozrieť starú radnicu s červenými kvetmi v centre mesta. Nakoniec sme deň zakončili posedením pod kamennými levami na Odeonsplatz. Deň ubehol hrozne rýchlo a tak som sa chtiac či nechtiac musela rozlúčiť s rodinkou a Mníchovom. Nabitá novou energiou a vybavená nejakou tou európskou kozmetikou som sa dvojposchodovým lietadlom vrátila do Dubaja.
Budúci mesiac na mňa čaká moja milovaná Austrália, Nový Zéland a zopár ďalších zaujímavých destinácií. Už teraz sa neviem dočkať!

Vaša letuška
Dubaj z výšky

BMW Park v Mníchove


Olympijský štadión 

Mníchovská radnica

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára