Letuška v Dubaji: Prekrásna Austrália, exotický Bangkok

Keď som koncom augusta dostala svoj rozpis letov na september, bola som nesmierne nadšená. Destinácie totiž zahŕňali moju"srdcovku" Austráliu, ale aj zopár miest, ktoré som doteraz nemala možnosť navštíviť. 5 destinácií a to rovno v 2 multisektorových letoch..

Aby som na začiatok vysvetlila, multisektorové lety sú také, keď sa z destinácie nevraciame naspäť do Dubaja, ale pokračujeme niekam inam. Takže babka, dedko, nie zo Žiliny do Tepličky, ale zo Žiliny do Tepličky, potom do Gbelian a naspäť do Žiliny:)

Po nespočetnom množstve turnaroundov v auguste ma teda čakal môj prvý multisektor - Brisbane-Auckland. Hneď na brífingu ma kolegyne upokojili, že tieto lety sa nedajú ani len porovnať s tými do Indie či na Blízky Východ. A tak to naozaj aj bolo. Let do Brisbane prebehol bez väčších komplikácií. Hneď po prvom servise som si išla na 3 a pól hodiny pospať do skrytej miestnosti v zadnej časti lietadla určenej pre oddych posádky. Vnútri to vyzerá celkom pekne. Každý má svoju posteľ s obrazovkou, takže ak sa vám nedá spať, môžte si pozrieť film či seriál. Ja som však zaspala behom minúty. Po druhom servise, ktorý sme zvládli raz-dva ma naša seniorka poslala zabaviť kapitána s kopilotom. Letušky väčšinou tieto návštevy kokpitu nemajú v obľube, no ja sa vždy rada ponúknem. Konverzácia sa tam aspoň netočí okolo kozmetiky a chlapov, plus si na chvíľku oddýchnem s pekným výhľadom. No a táto návševa sa ukázala byť veľmi výhodná! Akurát sme totiž leteli ponad Whitehaven beach v Queenslande, najkrajšiu pláž na svete formovanú pomocou slapových javov. Toto miesto je na popredných miestach rebríčku miest, ktoré by som rada videla, a tak som rada, že sa mi to podarilo aspoň takto z výšky. Snáď jedného dňa aj z blízka.

Do Brisbane sme prileteli večer a tak sa každý vyčerpaný pobral spať. Na druhý deň som sa spolu s dvomi letuškami vybrala pozrieť si mesto a dať si obed. Ani sme sa nenazdali a už bol čas pokračovať v našom "výlete".

Nový Zéland si ma získal už po vykročení z lietadla. Skvelé počasie, všade samá zeleň, všetko to čo mi v Dubaji tak veľmi chýbalo. Bola som tak ohromená tou krásou, že mi ani nevadilo, že sa v našom hoteli konalo nejaké vojenské stretnutie (pravdepodobne ohľadom situácie v Sýrii), kvôli ktorému bol hotel zo všetkých strán strážený vojakmi so samopalmi v ruke. Po rýchlej sprche sme sa s kolegyňami vybrali na výlet do dedinky asi hodinu a pól od Aucklandu, kde sa natáčal Pán prsteňov - Hobitova. Ak ste videli prvú časť trilógie, to je tá dedinka s domčekmi pod zemou a okrúhlymi dverami. Vo väčšine z nich sú teraz malé kaviarničky a obchody so suvenírmi. Všetko je tam naozaj miniatúrne, dokonca aj káva je ako pre trpaslíkov, vlastne hobitov. Keďže sa tam akurát vtedy natáčalo pokračovanie nejakého filmu, museli sme nechať svoje foťáky vypnuté. Jeden chlapík sa pokúsil spraviť fotku a dostal 300 dolárov pokutu. Uf, ďakujem, neprosím.

Ďalší deň ráno som si išla zaplávať do bazéna na streche hotela, vyhriať sa do sauny a mohli sme pokračovať v spoznávaní tejto úžasnej krajiny. Nemali sme však čas na ďalší celodenný výlet, a tak sme sa išli prejsť do prístavu, odkiaľ sme mali krásny výhľad na celý Auckland. Krásne mesto!

Na spiatočnej ceste do Brisbane sme boli všetci oddýchnutí a tak sme sa s jedným letuškom vybrali na výlet. Nasadli sme na taxík, ktorý nás zaviezol do Lone Pine Koala Sanctuary. Toto sanitárium je jediné miesto na svete, kde vám dovolia pomaznať sa s koalou. Boli ich tam asi desiatky, mláďatká v "škôlkach", babičky a deduškovia v "domovoch dôchodcov".Dokonca aj letuško sa rozplýval nad tým, aké boli rozkošné. Keď som mala jednu na rukách bolo to akoby som sa vrátila do svojho detstva a držala v náručí svojho plyšového medveďa. Akurát toho som nemohla nakŕmiť eukalyptovými listami. S mojím nových zvieracím kamarátom sa mi lúčilo veľmi ťažko, avšak už bolo načase vrátiť sa naspäť do Dubaja.

Môj druhý multisektor som mala hneď 4 dni po návrate z Brisbane. Moje telo ešte nebolo dostatočne vyrovnané s časovým posunom a tak bolo pre mňa oveľa ťažšie pripraviť sa na dlhý, 8-dňový let - Bangkok-Sydney-Christchurch.

Ako posádka sme si sadli hneď od prvého okamihu, takže nám práca išla od ruky. Navyše kapitán a kopilot boli veľkí srandisti. Pár hodín pred pristátím nám kapitán zavolal, aby sme prišli do kokpitu s orieškami a kolou, že sa premieta dobrý film. Nevedela som čo to malo znamenať, tak som spacifikovala jednu letušku a pobrali sme sa do kokpitu. Po 5 minútach mi to došlo. Akurát sme prelietali cez búrku, všade bola tma, len do čelných skiel akoby triafali blesky, takže sa zdalo akoby boli pár metrov odo mňa. Kino to bolo teda parádne, len som nevedela, či sa pozerám na horor či dokument z Discovery Channel.

Prvá noc v Bangkoku začala celkom nevinne, večerou v typickej thajskej reštaurácií. Nikdy by som nebola povedala, že kuracie mäso v banánovom liste bude také výborné! Neskôr sme sa pobrali na Patpong street, ulicu plnú klubov, obchodov a barov s veľmi zaujímavým programom. Totiž počas tejto "ping-pong" show, ako to oni nazývajú, si mladé thajčanky strkajú medzi nohy rôzne predmety, napríklad vám ceruzkou strčenou TAM napíšu vaše meno na papier, neskôr pokračujú žiletkou a nakoniec si tam vsunú ping-pongové loptičky, začnú ich do vás strieľať a vy ich máte raketou odpinknúť. Trochu zvrátené,však?

My sme sa nakoniec usídlili v jednom malom bare s pekným výhľadom na celú oblasť a živou hudbou. Potom začal náš chorvátsky kapitán objednávať všetkým tequily...

Let do Sydney bol náročný. Každý bol unavený z vyčerpávajúceho pobytu v Bangkoku, takže sme rátali každú hodinu, ktorá ostávala do príletu. K tomu všetkému mal jeden pasažier vysoké horúčky. Na tom by nebolo nič neobvyklé, mnohí ľudia teraz lietajú chorí (aj keď nechápem prečo). Problémom však bol austrálsky karanténny systém. V preklade, ak má pasažier horúčku nad 38 stupňov, austrálčania môžu dať celé lietadlo spolu s posádkou na pár dní do karantény, kým nás pustia do krajiny. Našťastie sa nám podarilo zraziť dotyčnému teplotu na primeranú hodnotu a tak sme si mohli pokojne začať užívať naše malé prázdniny v krásnom Sydney. Pre mňa to bola už druhá návšteva tohto mesta. Prvý krát sme sem zavítali s priateľom a jeho maminou minulý rok a práve vtedy som sa totálne zamilovala do tejto krajiny.

Ako vždy, ani tento krát ma nesklamala. Počasie bolo bezchybné a ako zrodené na deň strávený na pláži. Pár metrov od nášho hotela sme nasadli na loď, ktorá nás zaviezla do mestskej časti Manly. Po pár minútach chôdze sme sa ocitli na krásnej pláži plnej mladých ľudí, s pivom v ruke, uživajúcich si voľnú sobotu. Raj na zemi. Ďalší deň sme si s jednou letuškou zaplatili celodenný výlet do národného parku Blue Mountains, vzdialeného asi hodinu a pól od Sydney. Celý park tvoria hektáre eukalyptových lesov, z ktorých keď svieti slnko sa začne vyparovať eukalyptový olej, a ten vytvára modrý opar - preto "modré hory".Dokonalý výhľad na najväčšiu atrakciu v Blue Mountains - Three Sisters sa nám naskytol až keď sme nasadli na lanovku, ktorá premávala ponad celý park. Tieto "tri sestry" sú v skutočnosti 3 skaly hneď vedľa seba, ku ktorým sa viaže jedna legenda. Tú nám vyrozprával jeden aboridžínec, ktorého sme stretli pred miestnym obchodom so suvenírmi. Dokonca nám každej venoval náramok, ktorý by nás mal chrániť pred zlými duchmi. Tak uvidím, či to zaberie.

Naspäť do Sydney nás zaviezol druhý najobľubenejší dopravný prostriedok austrálčanov - loď. Posledný deň som si vychutnala na lavičke pred Operou a tak ma napadlo, že život v tomto meste by som si celkom ľahko vedela predstaviť..

V Bangkoku na ceste späť sme sa už radšej vyhli Patpongu. Namiesto toho sme sa s jednou Maďarkou rozhodli zahrať sa na turistky a pozrieť si jeden chrám neďaleko nášho hotela. Keď sme k nemu dorazili, bol akurát čas na modlitbu. Poviem vám, modlenie sa budhistov je omnoho rušnejšie ako nás kresťanov. V celom chráme hrala veselá hudba, ľudia sa ozdobovali rôznymi kvetmi, maľovali na seba všelijaké znaky, niektorí aj tancovali. Vyzeralo to skôr ako na nejakej oslave ako v chráme. Jediná vec, ktorá nás odrádzala bol pohľad na všetky tie bosé nohy. S trochou sebazaprenia sme teda odložili naše topánky aj my, avšak pohybovali sme sa len veľmi málo.

Po ceste naspäť sme sa zastavili ešte na 2 miestach. Prvou zastávkou bolo obrovské nákupné centrum - MBK. Keďže nám ostalo dostatok peňazí z Austrálie a v Thajsku je všetko tak strašne lacné, vracali sme sa každá s taškami plných potrebných no hlavne nepotrebných vecí. Ach, tie ženy..

Čas do odletu sa nám krátil a keďže sme boli naozaj vyčerpané z toľkého lietania, rozhodli sme sa pre trochu relaxu. Veď aká by to bola návšteva Thajska bez klasickej thajskej masáže! V skutku musím potrvdiť, že to bolo asi najlepšie investovaných 400 thajských bahtov (v prepočte asi 15 eur) v 2 hodinách môjho života. Zrelaxované, vybavené novými kabelkami sme sa pobrali naspäť do hotela a o pár hodín neskôr sme boli opäť na palube - smer Dubaj.

Vaša letuška