Osviežujúci dážď vo Frankfurte

Po dlhom čase na mňa v mojom októbrovom rostri čakala európska destinácia. Tak trochu ma však zamrazilo, keď som na Weather+ videla, že teploty v Nemecku sa momentálne pohybujú na škále Brutálna zima až Mrazivo ° Celzia. S nádejou v srdci, že v tej obrovskej kope letných šiat v dubajských obchodoch nájdem nejaký pekný jesenný kabát a čizmy som sa vybrala nakupovať. Prekvapivo, aj tu uprostred púšte kde je cez deň viac než horúco, sa v nákupných centrách schyľuje k zime. Kto teda všetky tie zimné veci kupuje? Turisti? Ja si teda viem predstaviť lepší suvenír z Emirátov ako čižmy s kožušinou..

Nočný let do Frankfurtu sa niesol v znamení neustáleho vyjedania dobrôt z business triedy. Takmer všetci pasažieri spali, takže sme mali mnoho času na nudenie sa. Ooobrovský rozdiel oproti noci predtým, kedy som mala môj prvý let do Karáči v Pakistane. To bolo len samé "gimme this, gimme that..SISTA". Och..

Ako vždy, ani teraz ma moja osvedčená aplikácia na iPade nesklamala. Vo Frankfurte bola skutočná kosa! Po prílete sme sa ubytovali v krásnom hoteli Radisson Blu, navyše bola moja izba úplne na samom vrchu, takže som si mohla užívať perfektný výhľad na celé mesto. Po 3 hodinách spánku sme sa vybrali s kolegovcami vonku. Ulice boli v tom čase zaplnené ľuďmi, ktorí si akurát odskočili na svoju obednú prestávku. Pred uponáhľanými davmi sme sa ukryli v malej kaviarni na vydláždenom námestí. Dali sme si kávu a čokoládový koláč a vybrali sme sa naspäť spoznávať Frankfurt. Snáď najkrajšie na tomto meste je, že všade naokolo je cítiť povestnú nemeckú precíznosť. Línie budov, námestí a fontán, všetko akoby narysované podľa pravítka. Chodníky sú tu čisté a celé mesto je veľmi dobre zorganizované. Tlieskam vám, Nemci!

Deň sa pomaly krátil, tak sme sa vybrali do obchodu nakúpiť si nejaké potraviny (nápoje :) ), ktoré v Dubaji ťažko zohnať. Západ slnka sme si chceli vychutnať pri rieke, avšak plány nám prekazil dážď. Ako som tak stála na zastávke bez dáždnika a strechy, pod ktorú by som sa mohla schovať, tak mi došlo, že to je vlastne prvý dážď, ktorý vidím po 4 mesiacoch (v Dubaji síce raz "pršalo" no tých 10 sekúnd a pár chabých kvapiek sa neráta). Nikdy by som si nebola myslela, že sa budem niekedy tešiť z toho, že prší. Tak som tam teda ostala stáť ďalších 10 minút, až kým som totálne premočená nenastúpila do električky.

Let naspäť bol trochu rušnejší ako ten predtým. Teda aspoň pre mňa. Keďže sme boli na palube len dvaja, ktorí sme hovorili po nemecky, vždy, keď viazla komunikácia medzi letuškou a pasažierom, volali väčšinou mňa, pretože druhý "deutsche Sprecher" bol neustále zaneprázdnený senior. Po servise som mala trochu voľno, a tak som išla za jedným letuškom zo Slovenska, ktorý cestoval ako pasažier z dovolenky. Ten mi povedal, že na letisku videl jedno dievča, ktoré vyzeralo, že ide pracovať pre našu spoločnosť. Nováčikovia sú totiž veľmi ľahko rozpoznateľní. Uplakané oči, v tvári nervozita, veľké kufre a v rukách kopec papierov (sama som tak vyzerala + opuchnutá tvár z vytrhnutých zubov múdrosti). Takže som sa rozhodla nájsť budúcu kolegyňu a posnažiť sa trochu ju upokojiť. Netrvalo mi to ani dlho a už som jej nalievala dvojitý Baileys, ukazovala jej naše "zlaté klietky" v prvej triede a robila jej fotky s klobúčikom na hlave. Keď odchádzala z lietadla vyzerala trochu menej vystresovaná a to ma hrozne potešilo. Sama viem, ako tak málo pozornosti vie spraviť veľký rozdiel. Tak sa jej snáď práca bude páčiť.

Vaša letuška