Letuška v Dubaji: Safari v Afrike, zima v Rusku

Práca letušky má (samozrejme ako každá iná práca na svete) svoje výhody aj nevýhody. Na jednej strane, odkedy som v júni nastúpila, spoznala som mnoho skvelých ľudí, precestovala som kus sveta a o tých miliónoch zážitkov ani nehovorím. Mnohí ľudia však nevidia tu temnejšiu stránku tohto povolania. Neustále balenie a vybaľovanie sa, tisíce kilometrov, ktoré vás delia od vaších najbližších vo chvíľach kedy by ste boli najradšej s nimi a šialený spánkový režim sú veci, ktoré nám letuškám občas znepríjemňujú život. No a práve na Nový Rok som pocítila, aký dôležitý je dobrý spánok.

Deň pred Silvestrom som mala "home standby" od 10tej večer, čo znamená, že musím byť od tejto hodiny doma zbalená a pripravená vycestovať kedykoľvek a kamkoľvek na svete. Samozrejme, že som predtým nespala, pretože môj spánok bol nastavený na totálne iný režim z predošlého letu. O jednej v noci mi teda volali, že letím do Johannesburgu v Južnej Afrike. Namiesto radosti ma však zalial smútok. Znamenalo to totiž, že môj lístok na Sandance (obrovská novoročná párty na Palme), ktorý som mala kúpený mi prepadne a moje kamarátky pôjdu tým pádom bezo mňa. O pár hodín neskôr som teda nasadla do monštrózneho airbusu - smerom na juh. Po prílete sme si ihneď prenajali auto so šoférom, ktorý nás zaviezol do Lion parku. Tu nám dovolili pomaznať sa s malými levíkmi, z čoho som však moc nemala radosť, pretože sa mi zdali byť tak trochu zdrogovaní. Radšej som sa teda zdvihla a išla obzrieť žirafy. Poviem vám, trochu som sa zľakla, keď jedna vystrčila ten svoj obrovský modrý jazyk a oslintala mi ním celú ruku, v ktorej som mala to ich jedlo. Po čase sme sa však s Melmanom (žirafa z rozprávky Madagaskar) skamošili a odvtedy si chodil pre jedlo len ku mne, z čoho mali očividne všetci nervy, pretože sa s ním nemohli odfotiť. Asi som mu bola sympatická:)

Neskôr sme nasadli do auta a Michael (náš šofér/sprievodca) nás zaviezol do "jamy levovej". No nie tak úplne jamy, ale akéhosi parku, kde boli levy. Okná na aute sme museli mať zavreté, no ja som presvedčila Michaela, aby sme ich aspoň na chvíľku otvorili, aby som mohla spraviť pekné fotky. Keď sme prešli okolo skupinky slniacich sa šeliem, zrazu sa jedna postavila a namierila si to rovno k nám. Okno sa nám podarilo zatvoriť až kým bol lev asi len 3 metre od nás. Prisahám, že som vtedy počula ako nám všetkým bije srdce.

Po peknom výlete sme sa my, čo sme ešte mali kúsok energie, vybrali na večeru. V Južnej Afrike majú ževraj jedny z najlepších steakov na svete a tak jeden hneď aj poputoval do môjho brucha. V hoteli som si napokon po takmer 30 hodinách bez spánku konečne na 2 hodiny pospala a krátko pred polnocou som zišla do hotelového baru za svojou posádkou a kamarátkou, ktorá prišla večerným letom. O dvanástej sme si pripili, popriali si úspešný rok 2014 a ja som sa pobrala naspäť na izbu, kde som okamžite zaspala.

O týždeň neskôr ma čakal let do Petrohradu. Zatiaľ čo v Afrike sa teploty pohybovali okolo 30° Celzia, v Rusku bolo asi o 40 stupňov menej. O ruských letoch som už počula kade čo, takže som ani nebola prekvapená, keď si každý pasažier pýtal dvojité či trojité vodky, 2 rajčinové džúsy a k tomu ešte jedno červené víno. Keď sme pristávali, takmer všetok alkohol bol preč.

Do Petrohradu sme pristáli asi okolo 17tej, takže jediné na čo sme mali čas bola večera. Kedže sme mali hotel v centre, bolo jednoduché nájsť nejakú typickú ruskú reštauráciu. Ich kuchyňa je dosť podobná tej našej, čo som bola veľmi rada. Všetci sme si dali výborný boršč a ja som pokračovala pirohami s údeným mäsom, zemiakmi a kapustou. V strede reštaurácie vystupovali každú hodinu ruské tanečnice. Úplne ako v Mrázikovi!

Ďalšie ráno som sa na raňajkách stretla s jednou letuškou, ktorá sa rozhodla ísť so mnou do mesta. Prvou zastávkou bol asi najslávnejší Chrám Vzkriesenia Krista, inak nazývaný aj Chrámom Spásy na krvi, ktorý bol údajne postavený na mieste, kde revolucionári zavraždili cára Alexandra II. Bohužiaľ bolo vtedy moc skoro a tak nás do vnútra nepustili. Pokračovali sme teda ďalej. Čím ďalej tým viac mi omŕzali všetky časti mojho tela a napokon som si ich len ani necítila. V tomto období tu slnko vychádza veľmi neskoro, takže aj napriek tomu, že už bolo takmer 10 hodín dopoludnia sa zdalo, ako keby bola hlboká noc. Nakopon sme sa dostali na Dvortsovayovo námestie, kde je slávne múzeum umenia - Ermitáž, umiestnené v priestoroch Zimného paláca. Múzem vzniklo vďaka milovníčke umenia Kataríne Veľkej a patrí medzi najslávnejšie múzea na svete. Do otvorenia sme mali ešte pol hodinu a tak sme sa rozhodli ísť zohriať ku šálke čaju do najbližšej kaviarne.

Lady in the garden (Monet)

Vnútrajšok múzea bol ešte krajší ako jeho zovňajšok. Prekrásne lustre len dopĺňali nádherné obrazy od Picassa, Van Gogha, Leonarda da Vinciho, Moneta, Rembrandta a ďalších. Okrem slávnych obrazov tu nájdete aj obrovskú zbierku orientálneho a prehistorického umenia, či ukážku zariadenia luxusných palácov, v ktorých bývala ruská šľachta. Jednoducho nádhera. Dokonca sa mi toto páčilo viac než Louvre, ktorý nemá tak pekný interiér a je vždy preplnený ľuďmi.

Môj druhý polrok v tejto práci sa teda začal návštevou najkrajšieho mesta na svete. Uvidíme, či sa mu niečo dokáže vyrovnať. Dasvidania nabudúce!

Vaša letuška