Vitajte na palube!

Tak a je to tu! Tréning úspešne absolvovaný, licencia získaná, uniforma vyžehlená, hor sa do nebies!

Po skončení výcviku som mala 3 dni voľna na to, aby som si poriadne oddýchla pred skúšobnými letmi. Skúšobné preto, pretože na prvých dvoch som nepracovala "naplno" ako letuška. Mojou úlohou bolo pozorovať posádku pri práci a zoznámiť sa s mojou novou kanceláriou - lietadlom. Keďže som kvalifikovaná lietať na Boeingu 777 a Airbuse 380, musela som samozrejme absolvovať skúšobné lety na každom z nich. Našťastie so mnou letel aj jeden letuško z mojej skupiny, takže sme zdieľali trému a nadšenie spolu.

Náš prvý let bol do Dhaky v Bangladéši. Posádka nás už na brífingu pred odletom pekne privítala a Purserka (čo je vedúca celej posádky) sa ponúkla, že nás prevedie celým lietadlom. Po nástupe do lietadla prišiel za nami kapitán, ktorý nás zobral pozrieť si lietadlo zvonku. "Tu máme motory, takto tankujeme, no a odtiaľto keď náhodou uvidíte unikať palivo, tak nám radšej zavolajte..." Usmial sa a pokračoval.

Na odlet a pristávanie sme sedeli v kokpite a pozorovali sme kapitána a kopilota ako mačkajú to nespočetné množstvo tlačítok a komunikujú s dispečermi v mnou nezrozumiteľným jazykom. Zaujímavé pre mňa bolo, že dokonca aj vo vzdušnej doprave dokáže vzniknúť "zápcha". Totiž keď sme sa vracali do Dubaja čakalo na povolenie k pristátiu už niekoľko lietadiel, a tak sme museli zhruba 15 minúť krúžiť nad letiskom, kým sme ho dostali aj my.

Čo sa týka samotného letu, s mojím kolegom-nováčikom sme nechceli ostať len pri pozorovaní, ale chceli sme si vyskúšať ako to bude vyzerať "naostro", a tak sme pomáhali s čím bolo treba - rozdať horúce uteráčiky, hračky pre deti, nápoje, jedlo, zaistiť kabínu a podobne. Znie to naozaj veľmi jednoducho, ale keď máte na palube viac než 360 pasažierov, poviem vám, je to fuška! O tomto lete som si už čo-to vopred zistila, takže som neočakávala, že to bude jednoduché. Totiž, 90% pasažierov na týchto letoch tvoria veľmi jednoduchí ľudia, ktorým dubajské spoločnosti zaplatia letenku, aby prišli do Dubaja a za veľmi nízku mzdu pracovali na stavbe Burj Khalify alebo iného mrakodrapu. Takmer vôbec neovládajú angličtinu, teda až na "sista, gimme coke" čo ich pravdepodobne naučil nejaký rodinný príslušník tesne pred odchodom na letisko. No a tak sa nám (verte či nie) stalo, že jeden pasažier vykonal svoju potrebu na sedadle, pretože nevedel, že máme v lietadle toalety. A aby toho nebolo málo, prišiel za jednou letuškou a tá z jeho posuniek usúdila, že chce, aby ho presadila na iné miesto. Pevne verím, že na túto príhodu z úplne prvého letu len tak ľahko nezabudnem!

Môj druhý skúšobný let tentokrát na Airbuse 380 bol do Mníchova. Dlho som sa na tento let tešila, pretože to bola príležitosť vidieť moju sesternicu, ktorá žije v Mníchove, a tiež sa nadýchať trošky čerstvého, európskeho vzduchu. Navyše ma prišiel z Prahy prekvapiť môj priateľ, takže som nemohla byť šťastnejšia.

Let bol narozdiel od toho predošlého omnoho kultivovanejší. Veľa času som strávila v prvej triede, kde mi dávali ochutnať snáď zo všetkého čo tam mali, od šalátov po dezerty. Po príchode ma už pred hotelom čakala sesternica s priateľom, a tak sme sa po rýchlej sprche vybrali do mesta. Prvá zastávka bola v BMW parku, kde boli vystavené všetky modely áut, ktoré BMW má. Tak už aspoň viem, aké auto si kúpim, keď raz budem veeeľmi bohatá:)

Pár minút odtiaľ bol štadión, kde sa v roku 1972 konala neslávna olympiáda. Pre lepší výhľad sme si zaplatili jazdu ruským kolom, ktoré bolo hneď vedľa futbalového ihriska. Ako každý dobrý turista, aj my sme si museli pozrieť starú radnicu s červenými kvetmi v centre mesta. Nakoniec sme deň zakončili posedením pod kamennými levami na Odeonsplatz. Deň ubehol hrozne rýchlo a tak som sa chtiac či nechtiac musela rozlúčiť s rodinkou a Mníchovom. Nabitá novou energiou a vybavená nejakou tou európskou kozmetikou som sa dvojposchodovým lietadlom vrátila do Dubaja.

Budúci mesiac na mňa čaká moja milovaná Austrália, Nový Zéland a zopár ďalších zaujímavých destinácií. Už teraz sa neviem dočkať!

Vaša letuška

Dubaj z výšky

BMW Park v Mníchove

Olympijský štadión 

Mníchovská radnica

Security, Image and Uniform, Service

Nakoľko som v poslednom období mala vskutku veľmi málo času, rozhodla som sa zhrnúť tieto posledné tri časti nášho výcviku do jedného príspevku.

Po troch týždňoch nabitých rôznymi testami a praktickými skúškami nás čakal "oddychový" týždeň. Nie preto, že by sme mali voľno, ale preto, že sme mali počas tohto týždňa len 1 skúšku. Tak pekne poporiadku.

Týždeň začal v nedeľu Security tréningom. Po pár úvodných prednáškach nás čakala prvá praktická hodina, na ktorej sme sa učili ako zneškodniť agresívneho pasažiera. Vyskúšali sme si všelijaké hmaty, pomocou ktorých by sme mali dostať na zem aj človeka od nás omnoho väčšieho a ťažšieho. Nikdy by som netušila, že malíček na ruke dokáže v takejto situácií zohrať tak významnú rolu. Takže od teraz, pozor na mňa! :) Bohatší o pár modrín no zato so vzácnou skúsenosťou sme sa pobrali opäť do tried, kde sme pokračovali v prednáškach. Potom ako sme sa naučili čo robiť v prípade únosu lietadla, ako rozpoznať rôzne typy zbraní a čo robiť, keď nájdeme bombu, nás (ako inak) čakal záverečný test. Tentokrát všetci prešli.

Image and Uniform patrí jednoznačne medzi najkrajšie dni tréningu. Celý deň totiž nerobíte nič iné len sa učíte ako sa starať o pleť, vlasy, zdravie a postavu. Na konci dňa sme mali "nail session" , voľným prekladom hodina strávená pilníkovaním, olejčekovaním a lakovaním si nechtov. Ak sa pýtate čo asi tak počas tejto hodiny robili naši letuškovia, tak vám musím povedať, že presne to isté čo aj my. Ich nechty predsa tiež musia vyzerať perfektne!

Tento deň bol zároveň prvým dňom, kedy sme začali nosiť naše uniformy. Musím povedať, že bolo naozaj pekné vidieť všetky dievčatá s toľkou hrdosťou nosiť ich červené klobúčiky.

Po tomto dni nasledoval Nujoum day (nujoum po arabsky hviezda). Nakoľko je tento deň plný prekvapení, nerada by som o ne pripravila budúce kolegyne, ktoré si niekedy prečítajú tento článok. Čo však môžem prezradiť je, že sme absolvovali mnoho aktivít, ktoré nám majú pripomínať kvality a schopnosti, ktoré by sme si ako budúce letušky mali osvojiť.

Posledný deň tohto rozmanitého týždňa nám začala posledná, no zato veľmi dôležitá časť tréningu - Service, ktorý pokračoval ešte ďalšie 2 týždne. Keďže naša aerolinka je predovšetkým zameraná na zákazníka a jeho spokojnosť, naši tréneri dbali na každé jedno slovo a pohyb, akým sme pripravovali drink či servírovali jedlo. Aby sme si vyskúšali ako to bude vyzerať v skutočnosti mali sme 3 simulované lety do Londýna, Ahmedabádu a Sydney, počas ktorých boli niektorí pasažieri a niektorí posádka. Keďže sme si museli vyskúšať všetky možné servisy, ktoré máme na palube, odchádzali sme z každého letu poriadne najedení.

Ani som sa nenazdala a prišiel koniec tréningu. Na záver nám náš manažér rozdal licencie spolu s ostatnými potrebnými dokumentami, odfotili sme sa, niektorí vyronili zopár slzičiek a pobrali sme sa domov. Večer sme to so spolužiakmi a jednou trénerkou patrične oslávili sushi večerou a pri odchode domov sme si všetci svorne popriali šťastný let. V budúcom článku teda už na palube!

Vaša letuška

Zdravotný výcvik

Posledné 2 týždne sa opäť niesli v znamení kníh a štúdia. Čo je však pozítivna vec, konečne som sa naučila zorganizovať si svoj čas tak, aby som sa stíhala dobre vyspať, nakúpiť si a sem-tam čo to navariť (aj keď to nieje žiadna sláva). Minulý týždeň mi skončil SEP tréning, ktorý sme "slávnostne" zakončili nácvikom núdzového pristávania na vode a evakuácie lietadla. Potom, ako nám trénerka nemilosrdne prikázala, aby sme skočili do vody, sme si v nej cvičili polohy, ktoré by nám mali pomôcť cítiť sa trochu teplejšie. Môj mozog bol však natoľko zaskočený studenou vodou, že všetko načo som sa zmohla myslieť, bola horúca čokoláda, ktorú som si dala hneď poobede.

Prvý víkend bez učenia sa na nejakú skúšku sme s babami oslávili večerou v thajskej reštaurácií v dubajskom prístave. V meste nebolo veľa ľudí, pretože bol akurát čas iftaru (prvé jedlo muslimov počas Ramadánu), takže sme si mohli všetky tie krásne jachty, mrakodrapy a samozrejme skvelé jedlo vychutnať naplno. Na druhý deň som sa vybrala do Ikei nakúpiť si nejaké veci do bytu a mojej izby, aby som si ju trochu zútulnila, takže to tu už konečne nevyzerá ako v nejakom hoteli.

Víkend však ubehol ako voda a v nedeľu bolo opäť načase vrátiť sa k výcviku. Tentokrát k tomu zdravotnému. Hneď na začiatku ma prekvapila naša trénerka, ktorá bola zo Slovenska, čo bola pre mňa skutočná výhoda, pretože mi preložila každé slovíčko, ktorému som nerozumela do slovenčiny. Mnohí ľudia, ktorí majú túto časť tréningu za sebou vravia, že je to tá najťažšia časť. Možno preto, lebo trvá len jeden týždeň a učivo je náročné, hlavne na odbornú terminológiu. Prvý deň sme sa učili techniku masáže srdca a ako zachrániť niekoho, kto sa dusí. Tieto veci som videla veľakrát vo filmoch, takže som rada, že som si ich konečne mohla osobne vyskúšať. Týždeň pokračoval učením sa ako správne ošetriť zlomeninu, popáleniny, krvácanie z nosa až sme postupne prešli k vážnejším prípadom ako je infarkt či mŕtvica. Posledný deň sme trénovali ako pomôcť pasažierom na vozíčku pohybovať sa v lietadle a napokon ako porodiť dieťa. Už len pri ukážke pôrodu na bábike sa niektorým chlapcom spravilo tak zle, že museli odísť z učebne. Napokon, keď sa vrátili vyhlásili, že až doteraz si neuvedomovali, aké ťažké musí byť ženou. No to teda, že je!

Samozrejme, že nás po tomto všetkom čakala skúška, ktorú (musím sa pochváliť) som spravila na 100%. Našli sa však aj takí, ktorí to nespravili na požadovaných 80% a tak ju budú musieť opakovať.

Po náročnom týždni nás čakal opäť zaslúžený oddych počas víkendu. Hneď vo štvrtok, sme si všetci dali, ako inak, spoločnú večeru v Dubai Malle, v reštaurácií vedľa slávneho akvária. V piatok sme sa s babami vybrali na výlet loďou okolo umelého palmového ostrova a napokon sme si užili spievajúcu fontánu pod Burj Khalifou-najvyššou budovou sveta.

Tak a krásny víkend je za mnou, a zajtra ma opäť čaká nový týždeň, počas ktorého sa naučím niečo o bezpečnosti na palube lietadla. Koncom týždňa ma čakajú dni o imidži a uniforme, ktorá je už mimochom zavesená v mojom šatníku.

Vaša letuška

Prvé týždne tréningu

Momentálne mám za sebou už 2. týždeň tréningu, avšak čas napísať tento príspevok som si našla až teraz. Našej skupine boli pridelené poobedné hodiny v našej leteckej škole, a tak som sa každý deň vracala domov až neskoro večer. Potom ešte úlohy, učenie a šup do postele, dopriať si aspoň minimálny odpočinok. Takto to pokračovalo až dodnes.

Náš tréning trvá dokopy 7 týždňov, ktoré sú rozdelené do 5 úsekov. Najdlhší a azda najdôležitejší je SEP (Safety and Emergency Procedures) tréning. Po ňom nasledujú GMT (General Medical Treatment) tréning, Image and Uniform, Security a nakoniec Service tréning. Každý úsek končí záverečnou skúškou, avšak SEP (keďže je najobsiahleší) má až 3 plus niekoľko čiastkových skúšok. Ja už mám za sebou skúšku zo Všeobecnej bezpečnosti a dnes som taktiež úspešne zvádla test z Airbusu A380 (to je to obrovské dvojposchodové lietadlo). Koncom týždňa ma ešte čaká jedna skúška, tentokrát z amerického Boeingu 777.

Mnohí z vás sa isto pýtate, čo môže byť na práci letušky tak náročné, keď potrebujú tak intenzívny tréning? Nuž poviem vám, v skutku to nieje len o peknom úsmeve a o "chicken or beef". Čo sme sa za tieto prvé dva týždňe SEP tréningu učili je len malý zlomok toho, čo všetko musí letuška ovládať. Naši tréneri od nás vyžadujú presnú (leteckú) terminológiu, čo sa týka bezpečnostných pomôcok a častí lietadla, a taktiež presnú znalosť bezpečnostných procedúr od slova do slova. Hneď prvý deň nás učili reagovať na rôzne typy turbulencií, poklesy tlaku v kabíne, neskôr sme si vyskúšali uhasiť skutočný oheň, zachraňovali sme "bábätká" zo zadymeného lietadla a podobne. Toto všetko prebieha v simulátoroch lietadiel, ktoré vám nasimulujú azda všetko okrem pristávania, takže sa skutočne cítite ako keby ste boli tam hore. Dokonca budeme mať koncom tohto týždňa simulované núdzové pristávanie na vode, pričom voda v bazéne je tak studená ako tá v Atlantickom oceáne, takže ma čaká poriadne mrazivý kúpeľ.

Zatiaľ je tréning (najmä časovo) dosť náročný, ale to on asi musí byť, aby sme boli perfektne pripravení na všetky možné situácie, ktoré môžu nastať v nadmorskej výške 40 000 stôp. 

Dúfam, že po prečítaní týchto pár viet zvážite svoj názor na letušky a nebudete vidieť len "trolley dollies", ale skôr osoby, ktoré vám vo vzduchu môžu zachrániť život.

Vaša letuška

Prvé postrehy

-->

Od môjho príchodu do Dubaja už uplynulo niekoľko dní a zatiaľ musím povedať, že na mňa toto mesto urobilo veľký dojem. Tí z vás, ktorí ste videli filmy ako Piaty element či Atlas mrakov si viete celkom presne vybaviť moje pocity, keď som zbadala to obrovské množstvo mrakodrapov, luxusných áut, futuristické metro a iné sci-fi veci. Človek by si myslel, že v takom "Star Treku" ako to ja volám, budú ľudia chladní a odmeraní. Opak je však pravdou. Hneď prvý deň sme si to s pár ľuďmi, ktorí prišli v ten istý deň ako ja, namierili (ako inak) do najbližšieho nákupného centra. Keďže sme nepoznali cestu, spýtali sme sa okoloidúceho páriku či by nám nevedeli poradiť. Povedali, aby sme si zobrali taxík. Keď sme im však odvetili, že nikto z nás ešte nemá zamenené peniaze, muž vytiahol peňaženku a zaplatili taxikárovi, aby nás zaviezol do spomínaného centra. Úplne cudzí človek!

Čo som neskôr v ten deň a vlastne počas celých dvoch týždňov čo už som tu spozorovala je, že ľudia sú tu naozaj milí, prívetiví a najmä vždy ochotní pomôcť.

Aby sme lepšie pochopili kultúru, náboženstvo a zvyky v Spojených Arabských Emirátoch, pripravila pre nás spoločnosť rôzne aktivity ako ochutnávku arabskej kávy či výlet do mešity. Pre mňa to bolo niečo úplne nové. Zistila som, že islam niesú len teroristi v lietadlách a na letiskách ako nám to tak rady prezentujú naše "západné" televízne stanice, ale v skutočnosti je to veľmi pokojné náboženstvo, v centre ktorého stojí rodina. Ľudia sa tu modlia 5krát denne, čo značí, že ich viera je pre nich veľmi dôležitá. Ramadán, nazývaný aj ako mesiac pokoja, sa oslavuje vždy 1 mesiac do roka a zhodou okolností začína už budúci týždeň, takže opäť zažijem niečo nové. Počas tohto mesiaca si musia moslimovia odopriať všetky "radosti", čo znamená mimo iné aj nejesť a nepiť počas dňa. Hlavnou myšlienkou tohto mesiaca je priblížiť si život chudobnejších a prehĺbiť svoje spojenie so stvoriteľom. Otázka zahaľovania žien padla za posledné dni aspoň 3 razy do dňa. Niektoré majú totiž odhalené len oči, niektoré celú tvár. Ako nám bolo povedané, je to otázkou zvyku a často aj generácie. Mladšie, moderné ženy si zahaľujú vlasy hijabom, staršie tvár burkou. Niektoré hijaby sú naozaj prekrásne - s rôznymi ornamentami či obsypané tisíckami trblietavých kamienkov.

Dubaj je síce kozmopolitné mesto, avšak je to stále mesto v moslimskej krajine, preto sa aj tu musia rešpektovať určité pravidlá. Pri každom vstupe do obchodného centra nájdete značky, ktoré vám prikážu zahaliť sa. Alkohol si môžte zakúpiť len v špecializovaných obchodoch a len pokiaľ máte licenciu. Taktiež by ste sa mali vyvarovať rôznym vášnivým prejavom vášmu partnerovi na verejnosti. Zákazov a príkazov je tu mnoho a iste mi bude trvať určitý čas, aby som si na ne zvykla. Držte mi palce!

Vaša letuška